Cesta do Santiaga

Niektoré cesty nezačínajú prvým krokom. 

Ale rozhodnutím.

V lete by som sa rada vydala na cestu do Santiago de Compostela.

Nie ako športový výkon.
Nie ako útek.
Ale preto, že verím, že sny by si nemali vyberať podľa diagnózy. 

Táto cesta je osobnou kapitolou príbehu, z ktorého postupne vznikajú prvé ISTÉ KROKY. 

Odolnosť  pre mňa neznamená obrniť sa proti životu.

Znamená nestratiť ľudskosť napriek náročným životným skúškam.

Práve tam vzniká priestor pre pochopenie, rast a ďalší krok vpred. 

A to chce čas. 

Nestratiť nádej napriek neistote. 

A pokračovať ďalej, aj keď nepoznáme všetky odpovede.

Cesta formuje. Poznanie vedie.

Aj preto sú ISTÉ KROKY postavené na malých, realistických a udržateľných zmenách.

Život so zriedkavým ochorením ma naučil, že nie všetky cesty sa dajú naplánovať. Nie všetko ide podľa predstáv. A nie všetko sa dá zvládnuť silou vôle.

Napriek tomu verím, že aj v neistote sa dá kráčať ďalej.

Pre mňa je Santiago symbolom pohybu, odvahy, vytrvalosti, slobody, no predovšetkým nádeje. Malou pripomienkou, že niekedy sa stačí sústrediť na ďalší krok, nie na celú cestu.